Nedokážem ho poraziť. Živil som ho v sebe príliš dlho. Neodíde, stal sa mojou súčasťou, stal sa mnou. Ovládol mi myslenie, manipuluje so mnou, hrá sa, baví ho to. Núti ma vrátiť sa. Nechce zomrieť. Vyžaduje sebecký zmysel prečo žiť. Ego...
Nedokážem sa pohnúť, nechcem, prestávam bojovať.
Nebojím sa, tiene zmizli a ja viem, že som doma. No nechcú ma tu, nepatrím tu, nedávajú mi veľa času, nestihnem sa prispôsobiť, nedokážem to.
Nezapriem svoju rasu. Nezapriem to kým som. Som človek a ním aj ostanem. Už nemám kam utekať. Je len jediná možnosť. Myslím na to stále, neviem prestať. No necítim sa zle, práve naopak usmievam sa a som šťastný pri pomyslení na absolútny kľud. Zamŕzajú mi údy, ale mne je teplo. Hlad krúti mojím telom, ale ja som sýty. Oči sa mi zatvárajú no nechcem spať. Prichádza to v mieri, na moje požiadanie, ja som sa rozhodol. Príď a vypni ma. Vypusť ma do ničoty.
3. nov 2013 o 15:15
Páči sa: 0x
Prečítané: 161x
Denník tvora. (zmierenie)
III. Kapitola (zmierenie)
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)